TIGER- nemecký ťažký tank
17. 11. 2013
Tiger sa stal podľa väčšiny historikov najslávnejším nemeckým tankom druhej svetovej vojny a celkovo jedným z najslávnejších tankov histórie. Jeho meno sa stalo symbolom nemeckých tankových síl a to aj napriek tomu, že ich v porovnaní s inými strojmi bolo vyrobených veľmi malé množstvo.
Základ vývoja tohto tanku tanku začína v roku 1937, kedy oficiálne, nemecký ozbrojený úrad – WAFFENAMT, formuloval požiadavky na nový ťažký tank v zmysle potrieb Wehrmachtu a mal tým nahradiť zastaralé koncepcie používaných tankov (Grosstraktor, Neubafahrzeug). Nové špecifikácie zbrojného úradu, určovali tank v hmotnostnej kategórii okolo 30 ton vyzbrojeného kanónom KwK 37 L/24 ráže 75 mm, ktorý v tej dobe bol používaný vo výzbroji stredných tankov PzKpfw IV. Do súťaže o konštrukciu tanku sa prihlásili dvaja najväčší súperi a to firma Henschel a firma Nibelungenwerke, ktorej hlavným predstaviteľom bol konšruktér profesor Porsche. Obidve spoločnosti predstavili návrhy prototypov v priebehu roku 1939 s označením VK3001 (H -Henschel) a VK3001 (P - Porsche). Išlo však zatiaľ iba o podvozkové komplety bez delovej veže. Obaja výrobcovia počítali s použitím už zabehnutých delových veží sPzKpfw IV, ktorej hmotnosť pri testoch bola simulovaná závažím na vrchu trupu.
prototyp VK3001(Henschel) s betónovým závažím namiesto veže
Po vyhodnotení testovaných prototypov boli zohľadnené všetky aspekty nových koncepcií a zbrojný úrad sa priklonil na stranu spoločnosti Henschel, keďže prototyp Porsche sa zdal byť pre svoje inovatívne použitie generátorov s elektromotormi veľmi komplikovaný a boli obavy s častej poruchovosti. Zároveň boli spoločnosti Henschel upresnené špecifikácie, pričom hmotnosť tanku sa mala pohybovať okolo 36 ton, hrúbka panciera mala byť 100mm na prednej čelnej časti a zvyšok tanku mal byť chránený 60mm pancierom a maximálna požadovaná rýchlosť na ceste mala dosiahnuť 40 km/h. Na vývoji delovej veže mala spolupracovať spoločnosť Krupp, pričom prvých sedem testovacích tankov malo byť hotových najneskôr do apríla 1942.
Začiatkom roku 1942, skutočne, spoločnosť Henschel dodala prototyp VK3601 (H), pričom opäť sa jednalo iba o podvozkovú zostavu bez veže. Podvozok tvorilo na každej strane osem pojazdových kolies veľkého priemeru bez podporných kladiek. Pri pohľade z boku sa kolesá navzájom čiastočne prekrývali. Každé pojazdové koleso bolo vybavené gumovou bandážou na obvode kolesa pre tlmenie nárazov a vibrácií. Celú zostavu kolies dopĺňalo vzadu napínacie koleso s menším priemerom a vpredu hnacie rozetové koleso. Pre pohon bol použitý dvanásťvalcový motor Maybach HL 174 s objemom 19 litrov a maximálnym výkonom 550 koní.
Prototyp VK3601(H)
Testovacie jazdy dopadli veľmi dobre a tak pre ďalší vývoj a prvú sériu bol premenovaný na verziu VK4501 (H). Trup tanku bol vyrobený z rovných pancierových plátov, pričom predná čelná doska mala hrúbku až 100mm a bočné a zadné dosky tvorili 80mm pancier. Ihneď bola objednaná sériová výroba a prvý tank z výroby vyšiel už v júni 1942. Tank bol oficiálne označený Panzerkampfwagen VI Tiger Ausf. H1, kde písmeno H označovalo meno výrobcu, firmu Henschel, čo ale neskôr bolo premenované na Ausf. E. Až na drobné detaily bol nový tank identický s prototypom VK4501.
Na čelnej stene trupu vľavo sa nachádzal priezor pre vodiča a na pravej stane polguľovitá strieľňa osadená guľometom MG34 ráže 7,92mm. V zadnej časti trupu sa nachádzal motor, pričom bol použitý dvanásťvalcový benzínový motor Maybach HL 210 P45 s objemom 21,3 litra a maximálnym výkonom 642 koní pri 3000 otáčkach za minútu. Hmotnosť tanku sa pohybovala okolo 56,9 tony a dokázal dosiahnuť maximálnu rýchlosť na ceste až 45 km/h, čo bolo na tak ťažký tank obdivuhodné. Výkon motora spolu s vysokou hmotnosťou však vyberali krutú daň v podobe obrovskej spotreby a to okolo 535 litrov na 100 km pri cestnej prevádzke a neuveriteľných 935 litrov na 100km pri jazde v teréne. Palivové nádrže mali pritom iba 534 litrov, čo postačovalo iba a 100km dojazdu pri jazde na ceste. V Tigrovi bola použitá prevodovka Maybach OLVAR OG 401216 A, ktorá bola umiestnená v prednej časti trupu a spojená s motorom hriadeľou vedenou v podlahe. Prevodovka umožňovala využiť osem prevodov vpred a štyri vzad.
Posádka tanku bola, ako bolo nemeckým štandardom, päťčlenná v zložení radista a vodič, ktorí sedeli v prednej časti a nastupovali na svoje pozície kruhovými poklopmi. V obidvoch poklopoch boli umiestnené periskopy a vodič mal naviac aj veľký uzavierateľný priezor na čelnej strane. Vodič ovládal tank pomocou volantu, ale pre prípad poruchy boli k dispozícii aj klasické páky. Ostatní členovia posádky, veliteľ, strelec a nabíjač, mali svoje stanoviská vo veži, pričom k nástupu slúžili dva prielezy na streche veže. Veliteľská vstupná kopula bola vybavená piatimi sklenenými priezormi umiestnenými symetricky po celom obvode kopuly, pričom boli vybavené nepriestrelnými sklami. Medzi oboma vstupnými otvormi veže bol umiestnený ventilátor kabíny.
prototyp VK4501 (H)
Vežu tanku vyrábala spoločnosť Krupp. Veža bola projektovaná ako čo najnižšia, aby bola eliminovaná možná plocha zásahu. Na jej otáčanie bol použitý elektromotor, ktorý ovládal strelec pomocou pedálov. V prípade poruchy bolo možné použiť ručné ovládanie.
Predná čelná platňa bola rovná s hrúbkou 100mm, zvyšok bol tvorený jedným skruženým pancierom v tvare podkovy s hrúbkou 80mm. Ako hlavná zbraň bolo použité delo KwK 36 L/56 ráže 88 mm, ktorý bol pevne uchytený k prednému pancieru a mal umožnený námer v rozsahu -6,5° až +17°. Toto delo bolo vo svojej dobe to najlepšie, čo bolo možné použiť a Tiger mohol vďaka nemu prakticky zlikvidovať hociktorého protivníka na vzdialenosť, pri ktorej sám ešte nebol ohrozený. Napríklad Tiger Hauptmana Wakera z 3. roty 506. praporu ťažkých tankov dokázal 18.6.1943 zničiť ruský tank T34 zo vzdialenosti 3900 metrov. Zásoba munície bola 92 kusov nábojov ráže 88mm pre hlavné delo a 3920 kusov nábojov pre guľomety ráže 792mm.
Systém zložitého usporiadania pojazdových kolies umožňoval dokonalejšie rozloženie váhy tanku, no hlavne na východnej fronte sa stal nočnou morou posádok, pretože medzi kolesami dochádzalo k častému zaseknutiu kameňov a hlavne k natlačeniu blata, ktoré v zimnom období v noci zamrzlo a tank sa ráno nedal pohnúť. Po výskyte týchto problémov sa konštruktéri rozhodli o zjednodušenie usporiadania a zatiaľ, čo stará verzia mala na každej osi jedno koleso zdvojené a jedno jednoduché, nová verzia mala na každej osi už iba dva disky a to buď jedno zdvojené koleso alebo dve jednoduché. To viedlo k zníženiu celkového počtu kolies zo 48 na 36, čo si však vyžiadalo aj celkovú zmenu dizajnu kolies a vzhľadom na znižujúce sa zásoby surovín na výrobu gumy, bolo upustené aj od použitia gumenných obručí kolies. Znížením počtu kolies sa výrazne zmenil aj celkový dizajn tanku, keďže po úprave už kolesá nesiahali až po okraj pásu, ale boli zastrčené dovnútra.
Zmena usporiadania pojazdových kolies
Ďalšou výraznou zmenou od júna 1943, bola nová veliteľská kopula, kde sklenené priezory boli nahradené siedmimi symetricky rozmiestnenými periskopmi, ktoré umožňovali veliteľovi tanku oveľa lepší výhľad. Po zmenách dizajnu prišla na radu aj zmena technická a to výmena pôvodného motoru Maybach HL210 P45 s výkonom 642 koní za výkonnejší vylepšený motor Maybach HL230 P45 s objemom 23 litrov a maximálnym výkonom 694 koní pri 3000 otáčkach.
Veľkou komplikáciou pri transporte tankov na jednotlivé fronty boli široké pásy, ktoré vzhľadom na vysokú hmotnosť tanku nebolo možné zúžiť, no pri naložení na železničné vagóny, vzhľadom na šírku tanku 3,72m, presahovali ložnú šírku. Preto pri každej nakládke bolo nutné prezuť pásy za užšie prepravné pásy so šírkou 520mm, ktoré boli povinnou výbavou železničných vagónov. Celková hmotnosť širokých pásov bola 2880 kg, čo úkony výmeny iba sťažovalo. Pri preprave sa široké pásy zasúvali pod tank. Pri starších verziách (so 48 pojazdovými kolesami) bolo nutné zdemontovať aj dve rady pojazdových kolies a bez ohľadu na verziu bolo potrebné demontovať aj bočné blatníky.
Tiger pripravený na transport na železničnom vagóne
Podľa pôvodných vojenských tabuliek vydaných v auguste 1942, mal byť každý prápor tvorený dvoma rotami a každá rota tvorená štyrmi čatami, pričom každá čata bola vybavená tankami Tiger a dvoma podpornými tankami PzKpfw III Ausf.N. Od marca 1943 sa však oficiálna štruktúra zmenila a prápor bol tvorený troma rotami a každá rota troma čatami. S postupným nárastom počtu vyrobených Tigrov boli podporné tanky Panzer III Ausf. N postupne nahradzované práve tankami Tiger.
Počs vojny vzniklo celkovo 11 práporov ťažkých tankov Wehrmachtu a 3 prápory Waffen SS. Práory Wehrmachtu mali číselné označenie 501. až 510. a jedenásty prápor bol označovaný ako 3. prápor tankového pluku divízie Grossdeutschland. Prápory Waffen SS boli sformované na 101., 102. a 103. prápor ťažkých tankov Waffen SS.
tank Tiger pri zničenom KV-1S
Tanky Tiger boli najprv nasadené v roku 1942 na východnom fronte. Prvá nimi bola vyzbrojená 1. čata 502 pluku ťažkých tankov v auguste 1942 na Leningradskom fronte. Neskôr sa zúčastnili neúspešnej operácie Wintergewitter v oboch prípadoch bolo ich nasadenie pre sovietskych tankistov veľmi nepríjemné. Neskôr začiatkom roku 1943 sa počas bojov v severnej Afrike dostali aj do Tuniska, kde sa stretli s tankami západných spojencov.
Ich najväčšou výhodou bolo to, že žiadna z protitankových zbraní Spojencov nebola schopná prestreliť pancier tanku, aj keď došlo k niekoľkým poškodeniam tankov protitankovými strelami alebo delostrelectvom. Začiatkom roku 1943 sa Pzkpfw VI zapojili do bojov s pomerne dobrými výsledkami, avšak závady prevodovky, riadenia a problémy s pojazdovými kolesami ich vyraďovali z činnosti častejšie, než bojové stretnutia s nepriateľom. V tej dobe sa v Severnej Afrike objavili prvé americké tanky M4 Sherman, ktoré síce na Tigre nestačili, ale mali postupne výraznú početnú prevahu. Západní spojenci sa rovnako ako Sovieti rozhodli ísť cestou masovej výroby stredných tankov a tak čelili nemeckým obrneným jednotkám najmä počtom svojich tankov.
O odolnosti Tigrov vypovedá aj zaznamenaný prípad, kedy sa tank Tiger vrátil z boja bez pomoci po dvadsiatich zásahoch ruských protitankových diel kalibru 76,2 mm a nikto z posádky pritom nebol zranený. Taktiež bilancia víťazstiev bola často až neuveriteľná, čo potvrdzuje aj príklad zo 4.11.1943, keď jediný Tiger prechádzajúci medzi mestami Nebel a Vitebsk zničil desať tankov T-34. Jednalo sa o tank veliteľa Otta Cariusa, ktorý sa stal jedným z najväčších tankových es druhej svetovej vojny. Carius zaregistroval 12 ruských tankov už z veľkej vzdialenosti, ale vyčkal v maskovanom úkryte a až keď boli vo vzdialenosti okolo 60 metrov spustil paľbu, čím nepriateľa natoľko zaskočil, že sa nezmohli na silnejší odpor a iba dvom tankom T-34 sa podarilo utiecť.
Najúspešnejším tankistom druhej svetovej vojny sa však stal veliteľ Michael Wittmann, ktorý väčšinu svojich triumfov získal práve s tankami Tiger. Legendárnym sa stal jeho súboj pri francúzskej dedinke Villers Bocage dňa 13. júna 1944, kedy jeho Tiger za jediný deň zlikvidoval 27 vozidiel protivníka.
Tiger však aj napriek svojej odolnosti nebol neporaziteľný a najväčšou hrozbou bola sústredená delostrelecká paľba a použitie leteckých púm alebo protitankových mín. Počas celého trvania vojny, vsadili Ruské aj spojenecké vojská na svoju mnohonásobnú početnú prevahu a podľa normy spojeneckých vojsk bolo na zničenie jedného Tigra potrebných 5 tankov Sherman a Rusi dokonca počítali s početnosťou 12 tankov T-34 na jedného Tigra.
Neskoršia verzia Tigra
Riadenie tanku
Od júla 1942, kedy začala sériová výroba, do augusta 1944, kedy bol Tiger nahradený verziou Tiger II, bolo vyrobených celkovo 1355 kusov tanku Tiger. Tento relatívne malý počet vyrobených kusov, bol spôsobený hlavne nedostatkom materiálových zásob, výobnou náročnosťou a vysokou nákladnosťou. Na vtedajšie pomery bola cena kompletného stroja 800.000 rížských mariek a v prepočte na nomohodiny, výroba tanku Tiger trvala 300.000 mh čo stačilo na výrobu dvoch tankov Panther alebo až troch stíhačiek Messerschmitt Bf 109.
Komentáre
Prehľad komentárov
text
pancierovanie
(Martin, 6. 8. 2017 18:04)
v clanku sa pise ze v dobe nasadenia nebola ziadna zbran spojencov chopna prerazit pancier tigra, nie je to pravda a nepouzitie skloneneho panciera sa ukazalo ako velka slabina tohoto tanku, v porovnani s tankami panther alebo tiger II
predny pancier tigra pri kursku dokazalo prerazit su-85 a su-152 a su-122, bocny t34/76
po kursku prerazlo predny pancier su-100, t34/85, KV85, IS1, IS2
zapadni spojenci dokazali predny pancier prerazit cez stihac tankov M36 s 90mm delom o 1944 a od 1945 M26 pershing, bocny pancier tigra prerazali bez problemov na velku vzdialenost tanky sherman firefly a na blizko sherman M4
chybicka
(Martin, 6. 8. 2017 17:38)
wittman nebol najuspesnejsi tankista WW2, mal na konte 138 tankov, otto carius 150, kurt knispel 168
wittman bol SS-ak a nacista a tak bol vyuzivany nacistickou propagandou a vid chyba v clanku propaganda funguje az do dnes :) bohuzial :)
nadpis
(meno, 22. 1. 2023 18:18)